When I Find Myself [Chapter ONE]

10. ledna 2011 v 19:10 | Omen |  When I Find Myself

Chapter ONE - I Really Want It?


Sedím na svojej posteli a môj pohľad smeruje na Justinovu nahú hruď. Je neskutočne zlatý, keď spí. Teda vlastne, on je zlatý vždy. Aj cez tmu, ktorá vládne noci, vidím na jeho tvári náznak úsmevu.

Už je tomu pár týždňov. Chodieva ku mne spávať a netají sa tým. Mne to síce nevadí, ale trošku sa mu čudujem. Ešte sme sa ani nepobozkali, vlastne ma ani neobjal.
Ak mám povedať pravdu, mrzí ma to. Dala by som čokoľvek na svete za týždeň, počas ktorého by ma miloval i keď len kútikom duše.

Povzdychnem si. Na čo to zase myslím? Mám nasadené ružové okuliare.. Svet vidím len v dobrom a ... Začínam verť na zázraky? To je absurdné.

Opatrne vstanem z postele, aby som ten poklad nezobudila a po špičkách prejdem k oknu.
Mreže...
Po tvári mi stečie slza ľútosti. Nemám chuť ju zotierať, Vyjadruje všetky moje pocity za uplynulých 20 mesiacov strávených .... , na toto miesto neexistuje pomenovanie. Je to brloh všetkého odpadu ľudstva, medzi ktorý patrím.

zadívam sa na hviedzy. Sú také nádherné, žiaria akoby chceli svojím svetlom zjemniť temnotu tohoto sveta. Mesiac je v nove..

Tichom noci sa nesú Justinove nádychy a občasné výkriky. Asi má zlý sen. Možno by som ho mala..
Nie to nie. nebudem ho budiť.. Teda nechcem.
Môj pohľad skĺzol na jeho pery. Myšlienky mi do hlavy nasadili obraz našeho bozku.

Pokrútila som hlavou a snažila sa ho dostať preč. nepodarlo sa. Sama pre seba som sa usmiala nad tou predstavou. S blaženým pocitom na srdci som si ľahla k Justinovi a s úsmevom na perách zaspala.

~~~

Rukou si prikryjem oči. Slnečné lúče dopadajú na moju tvár. Po takom dlhom čase sa môj organizmus prispôsobil. Vstávam presne o 8:07. V podstate presne vtedy, keď slnko vrhne svoje svetlo do môjho okna.
Otočím sa, no vedľa seba vidím iba prázdno. Ako vždy...

Večer sem príde, usmeje sa, prinesie mi čaj alebo horúcu čokoládu, ľahneme si spať a ráno je preč. Ešte cítim teplo z miesta, kde spal. Odišiel len nedávno.

Dvere sa otvorili a moje telo od ľaku trhlo. Môj pohľad však stále smeroval na prázdno pri stene.

"Sarah, o 30 minút ťa čakám v pracovni, myslím, že to čo ti poviem, ťa poteší"

Charlott je posledné dva mesiace iná. Taká priateľská, ochotná, cítim že mi chce úprimne pomôcť. Vážim si ju najviac na svete. Bola prvá a jediná, ktorá ma nezavrhla.

Prezliekla som sa do bieleho trička, teplákov a obula si biele topánky. Aké prekvapenie čo. Asi pred dvoma týždňami riaditeľ zaviedol jednofarebné oblečenie pre všetkých. Ako inak, biele.

Učesala som sa ako obyčajne, umyla si zuby a pomalým krokom sa vydala do pracovne sestričiek. Make-up je tu zakázaný, ktovie prečo.

Na chodbe som stretla Justina a ...
Pri tom pohľade sa mi skoro zastavilo srdce. vlasy neučesané, oči plné nadšenia a na tvári najkrajší úsmev na svete.
Ani som si to neuvedomila, no hodnú chvíľu som stála na mieste a pozerala na ten zázrak.
Nepostrehla som, kedy sa ku mne priblížil.

Tým jeho hlasom mi do ucha zašeptal jediné slovo.
"Nádherná.. " a prešiel ďalej.

Niekto by si toho nevšimol, no mohla by som Bohu odprisahať, že sa dlaňou oterl o tú moju.
Na tvári sa mi objavil úsmev a živým krokom som došla až k pracovni.

Smelo som zaklopala a vošla dnu...

~~~

Sedím v ejdálni a vidličkou sa vŕtam v zeleninovom rizote, ktoré máme na večeru. Nie že by mi nechutilo.. Ale v hlave mi dookola znejú slová Charlott.

Neviem či sa mám radovať, alebo či mám plakať.
Ale jedno viem určite. Justina už pravdepodobne dnes uvidím posledný krát.

Viem, že pred sebou budem mať náročné obdobie.
Alebo si to len nahováram? Ani sama neviem.

Odnesiem taniera bez akéhokoľvek náznaku duchaprítomnosti odkráčam z jedálne.

Mám šťastie. Pred chvíľou ohlásili povolenie večerných prechádzok. Zabehla som si do izby pre bundu a vyšla som von. na to, že je iba začiatok marca, je prekvapivo teplo.

Sadnem si na lavičku. Spomienky ...
Práve pri tejto lavičke som sa dozvedela jeho meno. A prvý krát som sa zadívala do jeho nádherných očí..

Neverím tomu ako som sa zmenila. Jediný deň, .. Štedrý večer strávený s mojou mamkou, s Timom a s rodinou a to všetko.. A je zo mňa iný človek.

Ten povit nerozhodnoti ma ubíja. Zhlboka sa nadýchnem, rukou som prešla po prívesku na náhrdelníku a snažiac sa presvedčiť telo i dušu, že to čo sa chystám urobiť je správne pozriem na oblohu. Padá hviezda..

Nikdy som neverila na nič také, ako sú splnené priania. Avšak.
zavrela som oči a v duchu si priala to, čo som vždy túžila mať. Ked som oči otvorila, predomnou stál Justin.
Nič nehovoril, iba sa usmial.
"Ahoj.."

Zamrkala som očami a s úsmevom mu pozdrav opätovala. Akoby z neho bol iný človek. Teda lepšie povedané. Akoby sa z neho stal ten starý Justin, ktorého som spoznala v mojej izbe, bola s ním v nemocnici a s ktorým som pila horúcu čokoládu.

Celý zvyšok večera sme sa bláznili, naháňali sa ako malí, smiali sa a správali sa ako šťastný a zamilovaný pár.

Cítim ako z neho vyžaruje ten pocit.Ten tak krásny a mne konečne doprianý pocit. Začalo sa vo mne rozliehať teplo a napĺňa ma sila.
Viem, že to čo chcem urobiť je správne. Ale je to spravidlivé? Neviem. Asi nie. Voči mne ani voči nemu, ani voči tomu citu, ktorý nazývame láska.

~~~

Do izby sme sa dostali o pol jedenástej. Som úplne mimo. Nie niesom opitá ani nadrogovaná. Chuť na to ma už dávno prešla.
Celú cestu, z dvora až do mojej izby, ma držal za ruku. Dobrovoľne!

Vyzlečie si trički, vyzuje topánky a ľahne si do postele.
S menším problémom zvaný hamblivosť som sa prezliekla do košele, ktorú som používala ako pyžamo a opatrne si ľahla k nemu.

Srdce sa mi rozbúšilo, keď si ma pritiahol ku sebe. Hlavu som si oprela o jeho hruď a počúvala tlkot toho jeho.

Teraz už si niesom taká istá o správnosti môjho rozhodnutia. S nepokojom v hlave, no s láskou na srdci som sa nechala uniesť do ríše snov.

To be continued...

Next: Chapter TWO - I am sorry..

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ronnie Ronnie | Web | 10. ledna 2011 v 19:22 | Reagovat

Vedela som, že toto bude pekná poviedka! Pripomína mi niečo, čo som čítala v jednom časopise a zaujalo ma to, preto ma to asi tak zaujíma!
No nič, krásne si to napísala! Nechávaš čitateľa v očakávani, ale aj v myšlienkach, ktoré sa točia okolo toho rozhovoru so Charlott, čiastočne tuším, čo sa asi mohlo stať, ale nechám si to povedať :)
Je to krásna poviedka, som zvedavá, čo bude ďalej... :)

2 Tarei Tarei | E-mail | Web | 10. ledna 2011 v 19:23 | Reagovat

nádherná poviedka, páči sa mi :) vážně úžasně píšeš :) těším sa na pokračovaie :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Adminská kniha                         Adminský chat