Únor 2011

Vsákneš se do mě jako déšť...

18. února 2011 v 21:33 | Tarei |  Napíš to na témy
Tak a konečně jsem napsala toto, je tam sice jen kratičké povídání o face ale zmínka tam je a to je hlavní ;)) užijte si :)


Slnečné lúče

17. února 2011 v 17:09 | Kana Kaii ドモ |  FanFiction-Kana Kaii ドモ
http://fc08.deviantart.net/fs37/f/2008/281/c/f/Oak_Sunshine_by_Alex37.jpg
Prvý krát som napísala poviedku, ktorá má slovenský názov, prvý krát zverejňujem fanfict ne tento web a aj keď verím, že sa vám pár Reituki (Reita x Ruki) nebude páčiť, len náznakom je tu znázornený jeden zo siedmich hriechov a pochopte, že Reita a Ruki sú obi dvaja muži, ok?
Plánovala som tento fanfict zverejniť 3.2., ale som si povedala, že keď mám čas tak to sem dám teraz.
PS: Ak neviete okoho ide, dajte si do vyhladávača Reita a Ruki...
Príjemné čítanie =)

Pred tromi dňami nastal škrt v mojom živote. Moja priateľka ma jednoducho poplácala po hlave a s opitým úškrnom ušla na izbu s nejakým kravaťákom. To by bolo ešte v pohode, že?Predsa alkoholička, nie?No nie!Miloval som ju...a preto tu teraz ležím na pohovke s hlavou v Uruhovom lone a vnímam len jeho ruky, ktoré mi hladia vlasy a jeho jemné pohmnkávanie piesne Regret. Aoi sedel v kresle a písal si niečo do zápisníka, Kai sa práve snažil zničiť súperovu loď a Reita s slúchadlami v ušiach vyklopkával rytmus.

Just About Jimmy

10. února 2011 v 21:08 | Natalie "pappy" Simonon |  Poems by Natalie

Prepáčte mi za to,že je to v angličtine,ale mal to byt povodne text pesničky.


2. téma - Facebook

9. února 2011 v 19:12 | All admins |  Napíš to na témy
Prosím, píšte to takto:

Názov poviedky, Prezývka
Úchyl cez Facebook - Koffi, Sheena
Láska z FB - AndyCullen♥

Strach z upírov

9. února 2011 v 18:28 | Koffi |  Napíš to na témy
Tento príbeh som písala vyše troch týždňov.. Dosť ma potešilo, že to kamarátku veľmi bavilo a žobračila o ďalšie časti.
Strach z upírov
Prebúdzam sa, dnes musím ísť k babičke pomôcť s niečim. Nepovedala s čím, nebojím sa ale ani sa neteším. Býva ďaleko odo mňa. Ale je tam pekne. Som vlastne niečo ako víla, kedykoľvek sa viem premeniť na zeleninu. Väčšinou na kapustu, aspoň sa nemusím báť. Nikto ma nezje, viem sa premeniť len na umelú zeleninu. Vtípky ma neminú, ale starnem ako každý druhý. I keď každých 10 rokov je pre mňa ako 1 rok. Pripadám si ako poloupír. Mám 11 a vlastne by som mala mať 110. Je to vážne čudné. Ale má to výhodu, keď sa premením, prestanem vnímať čas, ak si nedám priamo pred seba hodiny. Minulých desať rokov prešlo tak. Keď som mala 10. Teraz sa musím presťahovať, však každý by poznal, že som nevyrástla. Moji spolužiaci si myslia, že som mŕtva. Už sa teším, keď budem mať svoje najlepšie roky, budem proste neodolatelná. Už dávnejšie som odišla od mamy, ak bude nejaký problém môžem zavolať sestru, ktorá ma sleduje. Ak sa premením na zeleninu, vidím kde sú všetci moji príbuzní. Sestra má 180 rokov, teda 18 človečích. Ak to dobre zahráme a jej šarm tomu niečo dodá, sociálka ma nenájde. Pri najhoršom sa premením na zeleninu. Nebudú vedieť nič. Keď sa schovám na záchod v dome a tam sa premením na dobrom mieste na zeleninu. A keď vykopnú dvere uvidia len zeleninu. Je na tom trocha vtipu ale hodinky na záchode som nemala. Preto prešlo tých 10 rokov. Zvláštne, mne sa to zdalo ako 10 minút. Nuž, nevadí. Ale určite si hodlám uživať každý rok. Každú minútu. Asi som nepovedala dostatok o mojom druhu, rodíme sa. Normálne, len u nás v rodine bolo trochu čarov a odvtedy máme túto možnosť. Zomierame tiež ale až keď máme okolo 800 rokov, čiže 80 človečích. Je celkom zábavné si pomyslieť, že prežijeme aj 8 ľudí. A keby sme nemali túto schopnosť tak by sme už boli dávno mŕtvy.

Simply real

9. února 2011 v 17:05 | Omen
Je to ďalšia z tých neuveriteľne nudných hodín v škole. Sedím vo svojej lavici a čakám, kým sa pani riaditeľka uráči prísť. 
5... 10... Po 15 minútach strávených pozeraním do steny som si vytiahla svoju MP3-ku a v kútiku duše som dúfala, že sa vybitá batéria v nej nejakým zázračným spôsobom nabila.
Moje prosby však ostali nevypočuté.

Ďalších 5 minút som študovala reklamný plagát, ktorý red nedávnom vylepili na druhej strane ulice. Mám aspoň to šťastie, že sedím pri okne. Jedným uchom mimovoľne započujem, že skupina "bárbin" sa rozpráva o upíroch.

"Ja by som nechcela byť upír. Videla si akú majú neopálenú pleť?"
"Alebo tie kruhy pod očami! Vidíš to? Hrozné!"
"Fúj, predstav si, že niekoho takého stretneš tu v škole"

To je Kim a jej partička slečien. Myslia si, že sú  princezné školy. Kam to ten svet speje..
S pozdvihnutým obočím na nich pozerám a zaujatá témou ich rozhovoru ich sledujem. Aspoň sa pobavím. Po 10 minútach, keď od komentovania ich stavby tela prešli na oblečenie. Pani Mária, kde boli tieto, keď sa rozdával rozum.

Zrazu niektorá z nich pohotovo zmenila tému.
Keď som započula svoje meno, začalo mi tykať v oku. Kvapky mojej trpezlivosti sa pomaly vyčerpávali. A náhle to prišlo.

No tenéis miedo! Muhehe. (Part DOS)

6. února 2011 v 13:48

Zadaj tému, urob zmenu. Poviedka č. 1

Príjemné čítanie :)

Zastali sme, až keď sme si boli na 110% istý, že nás nevidí. Náš zrak sa upieral na obrovský hrad, ktorý stál pred nami.

Kapitola šestá- Tvrdý začátek

5. února 2011 v 21:12 | Barunie |  Nikomu nevěř...
Na mém blogu už to dávno je :) takže jsem to dala i sem :)

"Můžeš si sundat šátek!"
"Jo? Dovoluješ mi to?" odsekla jsem
"Jen se podívej!" odkryla jsem si tedy oči. Stáli jsme před obrovským mrakodrapem, okna se leskla v pozdním slunci.

Život mravca

3. února 2011 v 10:47 | Omen |  Básne - Omen
Ďalšia z tých úžasne pozitívnych básničiek :D

Spiderman

3. února 2011 v 10:45 | Omen |  Básne - Omen
Radšej perex :D
Adminská kniha                         Adminský chat